Cesta v korunách stromov na R2 je realitou. Na hlavné úseky na D1 si motoristi ešte počkajú

Ministerstvo dopravy potvrdilo, že nový úsek je už prejazdný. Dve tretiny R2 Kriváň – Mýtna dlhej deväť kilometrov tvoria mosty v dĺžke takmer 6,5 kilometra. Najdlhší most na úseku a po novom aj na Slovensku má 4 374 metrov, pričom je vo výške 15 až 45 metrov nad cestou prvej triedy I/16. Stavba preto dostala oprávnene meno cesta v korunách stromov.

Nový úsek R2 podľa pređbežných analýz diaľničiarov dostane z okolitých obcí 7-tisíc osobných a 2-tisíc nákladných áut denne. Krivánska R2 zároveň výrazne zjednoduší cestovanie medzi západným a východným Slovenskom južnou trasou. Nová cesta ušetrí motoristom najmenej päť minút cestovania.

„Otvorenie R2 Kriváň – Mýtna je dôležitým míľnikom najmä pre obyvateľov okresov Detva a Lučenec, keďže tento úsek značne odbremení od tranzitu obyvateľov v okolitých obciach a stane sa medzinárodnou dopravnou tepnou,“ povedal generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Filip Macháček.

Úľava pre okolité obce

„Otvorením úseku R2 Kriváň - Mýtna zvyšujeme nielen komfort a bezpečnosť cestovania, ale doslova otvárame cestu k ďalšiemu hospodárskemu rozvoju juhu stredného Slovenska,“ zdôraznil predseda vlády Robert Fico.

„Po sprejazdnení vedľajšieho úseku R2 Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce sa podarilo dostať z okolitých obcí až 94 percent kamiónov. Preto očakávame, že aj nový úsek R2 významne odbremení obce,“ uviedol minister dopravy Jozef Ráž.

Stavebné povolenie podľa ministra majú ďalšie úseky R2 smerom na východ v okolí Bátky a Figy. „Verím, že sa podarí nájsť spoločne aj s ministrom obrany spôsob, ako financovať obchvat Zvolena sliačskym variantom,“ vyhlásil Ráž s tým, že čoskoro oznámia výsledok environmentálneho posúdenia tohto úseku.

Tretí tohtoročný úsek

Diaľničiari tak v tomto roku odovzdávajú do užívania tretí diaľničný úsek. Motoristi využívajú už od júla úsek R3 Tvrdošín – Nižná (5,6 kilometra prevažne v polovičnom profile) a od septembra časť juhovýchodného obchvatu Košíc na R2 Košice-Juh – Košické Oľšany (14,3 kilometra).

Nový úsek Kriváň – Mýtna umožňuje súvislé diaľničné prepojenie na R2 medzi Zvolenom a Lučencom v dĺžke viac ako 40 kilometrov. K plynulému diaľničnému prepojeniu z Bratislavy cez Trnavu a Zvolen k Lučencu v dĺžke viac než 240 kilometrov po D1, R1 a R2 chýba už iba 11-kilometrový obchvat Zvolena na R2. Súťaž na jeho výstavbu diaľničiari ešte nevyhlásili a ani nie je známe, kedy tak urobia.

Štyri roky na výstavbu

Združenie stavebných spoločností Doprastav, Strabag, Eurovia SK a Eurovia CS podľa zmluvy s diaľničiarmi z februára 2020 na začiatku pandémie koronavírusu malo R2 Kriváň - Mýtna postaviť za štyri roky za viac než 232 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty.

S prácami začali až v novembri 2021 po vydaní stavebného povolenia. Prezident Doprastavu Dušan Mráz informoval, že stavbu odovzdali investorovi, teda NDS, 30. októbra tohto roku, čiže za 1 443 dní, takmer štyri roky od vydania stavebného povolenia.

„Na stavbe sa vyskytlo viacero prekážok, ktoré bránili vo výstavbe, a na základe ktorých sme si uplatňovali nárok na predĺženie lehoty výstavby,“ uviedol Mráz. Pripomenul, že z pôvodnej lehoty výstavby 1 460 dní (štyri roky) bolo 130 dní vyhradených na projektovanie a 1 330 dní na stavebné práce.

„Keď mala stavba trvať 1 330 dní a trvala o 110 dní viac, pričom nároky na predĺženie lehoty boli niekoľkonásobne väčšie, môžem konštatovať, že lehota výstavby bola skrátená,“ podotkol šéf Doprastavu.

Náklady vzrástli

„Ponuková cena (vyše 232 miliónov eur bez dane) platila len prvý mesiac po jej podaní. Upravovaná cena o valorizáciu (podľa indexu rastu cien) nie je navyšovaním ceny,“ ozrejmil Mráz.

Náklady napokon vzrástli bezmála na 272 miliónov eur bez dane. Jedným z dôvodov rastu nákladov popri inflácii bola veľká nelegálna skládka odpadu na plánovanej trase cesty, ktorú bolo potrebné odstrániť. To stálo takmer 6,5 milióna eur.

„Celková hodnota naviac prác bola necelých osem miliónov eur. To navýšenie predstavuje 2,9 percenta z ceny stavby. Keby sa nevyskytla skládka, ktorá to výrazne ovplyvnila, navýšenie by bolo len 0,5 percenta,“ dodal Mráz.

Citeľné zlepšenie dopravy

Starostka viac než tisícovej obce Mýtna Ivana Kondačová pre Štandard označila odovzdanie nového úseku R2 za vysokopozitívne z hľadiska bezpečnosti a zároveň významné pre investorov v regióne. „Ide o významnú dopravnú tepnu, ktorá prepája juh Slovenska na všetky smery,“ uviedla starostka.

Už pri jej nástupe do funkcie diaľničiari odovzdali v decembri 2022 susedný úsek R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce v dĺžke 13,5 kilometra. Už vtedy pocítili výrazné zníženie dopravy priamo cez obec na minimum.

„Došlo k citeľnej zmene, čo sa týka neprimeraného životného štandardu, ako aj zníženej bezpečnosti, aj na základe rôznych dopravných incidentov, ktoré sa v obci za celé obdobie odohrali,“ ocenila zlepšenie po otvorení úseku R2 pred tromi rokmi Kondačová.

Stavebné práce na novom úseku podľa starostky vnímali pozitívne, i keď mali vplyv na komfort obyvateľov, ale dočkali sa vytúženého odbremenenia obce od náporu dopravy. „Bolo nevyhnutné strpieť nejaký čas, kým sa stavba, ktorá už bola v prevádzke, prepojí s ďalšou jej časťou,“ dodala starostka.

Práce vo výške

Práce na mieste unikátnej estakády na R2 Kriváň – Mýtna sa podľa diaľničiarov začali v novembri 2021. Na stavbe v údolí Krivánskeho potoka bolo denne zhruba 450 až 500 pracovníkov, väčšinu z nich museli vyškoliť na práce vo výškach, keďže najvyšší mostný pilier má takmer 45 metrov.

Úsek sa začína v mimoúrovňovej križovatke Kriváň, kde sa pripája na existujúcu R2 Pstruša – Kriváň. Končí sa pri obci Mýtna, kde sa napája na R2 Kriváň – Lovinobaňa. Cestu I/16 pretína na troch miestach.

Riaditeľ stavby Ján Karásek povedal, že použili všetky známe stavebné techniky výstavby mostov. „Na úseku spolupracovalo 30 veľkých žeriavov, niektoré až z Poľska a Česka. Skruže jednotlivých mostov tu skladali vo vzduchu vo výške asi 30 metrov, nie ako bežne predtým na zemi,“ priblížil. Robili to v tesnej blízkosti cesty I/16 a jej uzavretie na viac ako pár minút nebolo možné aj pre jej vyťaženosť.

Veľká výzva pre údržbu

Keďže sa nový úsek R2 Kriváň – Mýtna nachádza zväčša na mostoch, je pre pracovníkov prevádzkového úseku NDS veľkou výzvou. Hlavne počas zimnej údržby mu budú venovať zvýšenú pozornosť.

„Nový úsek zapadne do skladačky už sprejazdnených úsekov Detva – Kriváň, Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce. Spolu s úsekom Kriváň – Mýtna ide o viac ako 27 kilometrov R2,“ uviedol prevádzkový riaditeľ NDS Rastislav Droppa.

Na novom úseku R2 budú musieť počas zimnej údržby zvýšiť frekvenciu posypov. „V tomto prípade je nutné, aby sme realizovali častejšie preventívne posypy, keď sa priblíži teplota k 0 stupňom,“ priblížil Droppa špecifiká údržby s tým, že na vysokej a dlhej mostnej estakáde sú odlišné poveternostné podmienky.

Otvorenie úseku R2 si vyžiadalo aj personálne a technické posilnenie strediska správy a údržby v Lučenci, kde pribudlo šesť zamestnancov a dva nové sypače.

Na dokončenie čakajú úseky na D1

Do konca roka, predbežne 22. decembra, by mal do prevádzky pribudnúť aj úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala (13,5 kilometra) vrátane tunela Višňové (7,5 kilometra). Termín ešte závisí od výsledku záverečných komplexných skúšok.

Dokončenie úseku D1 Hubová – Ivachnová (takmer 15 kilometrov), ktorého súčasťou je tunel Čebrať (3,6 kilometra), predĺžil nový zosuv na jednom z mostov. Miesto konca roka by ho mali odovzdať do prevádzky počas najbližšej jari.

K dokončeniu sa blíži aj rozšírenie úseku D1 Bratislava – Triblavina (3,6 kilometra) spolu s prepojením D1 a D4. Malo by sa tak stať pravdepodobne až v budúcom roku.

S výstavbou veľkej väčšiny úsekov odovzdávaných s meškaniami v tomto a v budúcom roku začali ešte v minulosti počas bývalých vlád.

Diaľničné priority

K hlavným prioritám súčasného vedenia ministerstva dopravy na čele s Jozefom Rážom patrí urýchlenie prípravy a výstavby zostávajúcich úsekov D1, D3 a R4.

K zásadnému urýchleniu prípravy výstavby dopravnej infraštruktúry vrátane cestnej majú prispieť vlani schválený zákon o strategických investíciách a nový stavebný zákon, ktorý je účinný od apríla tohto roka. Ten nahradil pôvodný, takmer polstoročný zákon.

„Zazmluvnili sme tri chýbajúce úseky D3 na Kysuciach a vyhlásili verejné obstarávanie na úsek D1 Turany – Hubová. Výrazne sme urýchlili výstavbu tunela Višňové a robíme všetko pre to, aby sme do konca roka tento úsek odovzdali,“ uviedla pre Štandard k výsledkom dvoch rokov terajšieho ministerstva dopravy jeho hovorkyňa Petra Poláčiková.

Úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové mal byť pôvodne hotový v roku 2019. Po začatí dostavby novým zhotoviteľom na prelome rokov mal byť dokončený na prelome rokov 2023 a 2024. „Robíme všetko pre to, aby sme ho motoristom odovzdali do konca roka. O presnom termíne budeme, samozrejme, verejnosť informovať,“ podotkla rezortná hovorkyňa.

Plánované úseky D1 od Bidoviec až po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke takmer 75 kilometrov sú v prípravnej fáze. „Koncom minulého roka získal tento ťah osvedčenie o strategickej investícii a nedávno sa začalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie. V tejto fáze ešte nie je možné predpokladať začiatok súťaží a ani výstavby,“ poznamenala Poláčiková.

D3 pred výstavbou, R4 v príprave

Zvyšné tri úseky D3 medzi Čadcou a Žilinou v dĺžke 26 kilometrov sú po uzavretí tendrov a podpise zmlúv s vybranými zhotoviteľmi pripravené na výstavbu. Práce by mali trvať do 4,5 roka do roku 2030.

„V prípade úsekov, ktoré idú podľa tzv. červeného fidic-u (sú naprojektované), očakávame počiatočné práce v priebehu týždňov. Na úseku, ktorý ešte potrebuje projektovú prípravu, to bude prirodzene
ešte niekoľko mesiacov. Prípravné práce by však aj tu už zhotoviteľ mohol realizovať skôr,“ priblížila hovorkyňa.

Podľa očakávania, komplikovaná dopravná situácia na Kysuciach sa počas výstavby ešte zhorší. Ministerstvo spolu s partnermi chce, aby sa negatívne vplyvy na motoristov minimalizovali.

Plánovaná trasa R4 od Svidníka po Kapušany prešla posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Konkrétne pre úsek Lipníky - Kapušany je právoplatné aj územné rozhodnutie.

„Aktuálne sa pracuje na súťažných podkladoch na výber spracovateľa stavebného zámeru v zmysle nového stavebného zákona,“ dodala Poláčiková. V súčasnosti je podľa ešte priskoro hovoriť o konkrétnych termínoch. Úseky R4 by mohli byť financované formou PPP projektu.